“Ekologická stopa” – Čo to sakra je???

„Ekologická stopa“ – tento pojem sme už určite niekde počuli alebo videli. Ale vieme vôbec, o čo vlastne ide.

Väčšina si myslí, že to súvisí s udržateľnosťou. A je to tak! Čo presne znamená „ekologická stopa“, ako ju udržiavať čo „najmenšiu“ a čo má spoločného s „Overshoot Day“ – to nám prezradil odborník na udržateľnosť Wolfgang Pekny.

Jedno kilo hovädzieho rezňa zanechá takú istú ekologickú stopu ako 50 kilo zemiakov, alebo osemminútový let lietadlom, 200 kilometrov v automobile strednej triedy, či 2000 kilometrov vlakom. Napríklad používanie smartfónu po dobu šiestich mesiacov sa taktiež rovná jednému kilu hovädzieho rezňa. Toto je názorný príklad pre to, koľko prírodných zdrojov je potrebných na výrobu jedného špecifického produktu.

Trend posledných rokov, lepšie povedané desaťročí, je jasný: Každým rokom potrebujeme a spotrebujeme čoraz viac prírodných zdrojov. Dôvodom je to, že neexistujú žiadne pravidlá a bilancia prírodných zdrojov na globálnej úrovni. Čo však existuje, je konkrétny deň v roku, v ktorom sme spotrebovali všetky dostupné prírodné zdroje našej planéty na aktuálny kalendárny rok – tzv. Earth Overshoot Day. V roku 2023 bol takýmto dňom 2. august. Od toho dňa sme zvyšných dní roka  žili na úkor budúcnosti.

„You can‘t manage what you don‘t measure“

Obmedzenosť prírodných zdrojov planéty je možné vysvetliť úplne jednoducho: Máme len jednu planétu Zem a táto už ďalej nerastie. Dostupné zdroje na našej planéte závisia od fyzikálnych zákonov a iných faktorov a „nedorastú“ len kvôli tomu, že ich potrebujeme. Obmedzenosť prírodných zdrojov, ktoré máme k dispozícii, by sa dala obrazne vystihnúť nasledovným spôsobom: Ak by sme vzali do rúk všetku úrodnú pôdu našej planéty a urobili z nej guľu, jej priemer by predstavoval okolo 18 kilometrov. Celú vegetáciu na Zemi by mala uniesť a uživiť guľka z humusu, ktorej priemer by však predstavoval menej než 18 kilometrov.

Na zvládnutie problému nadbytočnej spotreby alebo ťažby dostupných globálnych zdrojov je potrebné myslieť globálne. Oproti enormnej kolektívnej sile neexistuje žiadna kolektívna zodpovednosť. Znečistenie ovzdušia v určitej krajine neovplyvňuje a netýka sa len tej jednej krajiny, ale celej zemegule. Globálne myslenie, teda zmýšľanie zdravým rozumom na globálnej úrovni, by mohlo viesť k pocitu kolektívnej zodpovednosti. V malom rozsahu sa so zdrojmi, ktoré sú k dispozícii len v obmedzenej miere zaobchádza maximálne hospodárne, aby sa z nich vyťažilo čo najviac. Tento prístup sa musí uplatňovať aj v celosvetovom meradle, aby bolo možné vyriešiť problém obmedzených prírodných zdrojov globálne.

To si vyžaduje dve opatrenia: Po prvé, akceptovať spoločné obmedzenia a vybudovať globálny systém hospodárenia a zaobchádzania s prírodnými zdrojmi. Po druhé, pochopiť dopad spoločného zmýšľania a konania. Jedno múdre príslovie hovorí: „You can‘t manage what you don‘t measure“. Preto potrebujeme meradlá a nástroje, ktorými dokážeme merať a hodnotiť dosiahnutý účinok. Jedným z týchto nástrojov je ekologická stopa. Táto funguje ako „účtovníctvo“ prírodných zdrojov, ktoré máme k dispozícii len v obmedzenej miere. Je takpovediac malým zábleskom nádeje pre lepší prehľad o dostupných prírodných zdrojoch.

Žijeme na príliš vysokej nohe

Ekologická stopa robí obmedzenie celého systému hmatateľným. Je vedeckým nástrojom na získanie prehľadu alebo súvahy o dostupnej biokapacite a potrebnej úžitkovej ploche. Táto súvaha je rozdelená do nasledujúcich kategórií:

• Sekvestrácia fosílneho CO2: lesy, moria, koralové útesy, (pôda)
• Zastavaná pôda
• Orná pôda: potraviny, krmivo pre zvieratá, bavlna, agropalivá, bioplasty…
• Pastviny: mäso, mlieko …
• Lesy: drevo, nábytok, palivové drevo, papier, viskóza …
• Vodné plochy: ryby, morské plody …

Príklad, prečo je v súčasnosti výsledok tejto súvahy „stratový“ alebo „mínusový“: Maximálny potenciál našej planéty predstavuje 12,3 miliárd hektárov biologicky produktívneho územia. Pretože máme iba jednu planétu Zem, ktorá nerastie a neobnovuje svoje rezervy s ohľadom na náš konzum, má každý z nás k dispozícii z celkového produktívneho povrchu férový podiel približne 1,6 gha (globálneho hektára). Priemerný občan EÚ potrebuje na uspokojenie materiálnych potrieb približne 5,0 gha, občan USA dokonca 8,0 gha. Keby všetci ľudia na Zemi žili takým spôsobom ako my v Európe, potrebovali by sme minimálne tri planéty. Naším štýlom života a konzumom prekračujeme biologickú kapacitu Zeme približne o 60 %. A to neznamená nič iné, než to, že žijeme na príliš vysokej nohe a nad rámec našich možností!

Uvedomiť si dopad vlastného konania

Začať žiť „na normálnej nohe“ a nie nad vlastné pomery predpokladá v prvom rade kritický pohľad na vlastný životný štýl a uvedomenie si dopadu vlastného konania na okolitý svet. Skúsenosti ukazujú, že by sme sa pritom nemali slepo spoliehať na zdravý sedliacky rozum. Tento funguje (aspoň v to verím) príma v malom rozsahu, avšak pri hľadaní riešení na globálnu otázku nám jednoznačne nepomôže. Je nevyhnutné trénovať a posilňovať (vlastné) globálne zmýšľanie.

Okrem toho je potrebné v obrovskej miere zmeniť spôsob zaobchádzania a hospodárenia so zdrojmi. Rozhodujúcou skutočnosťou v tejto súvislosti je globálna elektrifikácia s energiou s neutrálnou hodnotou CO2 a etablovanie maximálne efektívnych a úsporných recyklačných procesov v technickej oblasti. Výsledkom takéhoto zmýšľania potom budú opätovne použiteľné výrobky bez obsahu škodlivých látok vyrobené prevažne z čisto prírodných surovín.

Pre čo najmenšiu ekologickú stopu je potrebné držať sa týchto piatich zásad:

1. Cestovanie lietadlom: najlepšie nelietať vôbec!
2. Cesta autom: podľa možnosti čo najmenej!, pomalšie a nikdy nie sám. Najlepšie na elektromobile napájanom solárnou energiou!
3. Obmedziť konzum mäsa a živočíšnych produktov, uprednostňovať lokálne a sezónne produkty a produkty z ekologického poľnohospodárstva.
4. Bývať v dobre izolovanom, menšom dome alebo byte, ktorý je ľahko prístupný verejnou dopravou, používať energiu z obnoviteľných zdrojov, uprednostniť odolné vybavenie s dlhou životnosťou, „prenajímať namiesto kupovať“.
5. Tešiť sa zo života konajúceho dobro a užívať si pocit „nežitia na úkor druhých“!

Nedostačujúca predstavivosť a fantázia

Mottom života by malo byť: Vedome obmedziť vlastné potreby a konzum, tešiť sa z toho a snažiť sa o lepší, vyrovnanejší život bez častokrát bezvýznamného naháňania sa za materiálnym bohatstvom. Konzumovať a používať čo najviac prírodné produkty bez škodlivých látok, t. j. ekologické a sociálne prijateľné produkty. Pri nákupe klásť z hľadiska dlhej životnosti dôraz na kvalitu a nie kvantitu. „Preč od konzumného spôsobu života“.

Na život v budúcnosti je potrebné prihliadať inak, než sme zvyknutí a zrieknutie sa určitých vecí je potrebné vnímať z iného uhla pohľadu. Komu chýba čierna sadza v komíne a zápach vykurovacieho oleja, keď býva v dome s nulovou spotrebou energie? Vadí niekomu, že jeho kozmetika neobsahuje žiadne nebezpečné látky? Koho štvú usporené tony CO2 z dôvodu používania verejnej dopravy namiesto auta na naftový alebo benzínový pohon? Na to, aby sme dokázali niečo trvalo udržateľne zmeniť, je potrebné poznať jednu vec:

Pre udržateľný svet v budúcnosti nám nechýbajú (prírodné) zdroje a energia. Čo nám chýba, je v prvom rade schopnosť dokázať si predstaviť inakší svet.